Život po kukurici
Aký by to bol svet bez kukurice? Svet bez dlhých polí vejúcich vo vetre, ohýbajúcich klasy, slniacich sa v lúčoch slnka, lákajúcich tisícky, ba či milióny mlsných žalúdkov po celom svete. Už dlhé roky civilizácie obdivovali kukuričí vzrast, chuť, výdatnú výživnú hodnotu aj podlhovastý, tak trochu podivný tvar, ktorý slúžil ako inšpirácia mnohým umelcom, vynálezcom a dejateľom.
Nedá mi nespomenúť napríklad zásadný objav blahodarného účinku kukurice proti parazitovi Svrbovcovi Zadnému. Svrbovec Zadný sa vyznačuje veľmi fádnym parazitickým životom. Dlhé hodiny alebo dokonca aj dni strávi v utajení parazitovaním na zadných častiach tiel cicavcov, keď tu zrazu v jednom momente sa mu jeho fádne parazitovanie unudí a začne sa mohutným spôsobom veľmi rýchlo pohybovať na veľmi malom priestore, čo spôsobuje nemalé problémy tvorovi, na ktorom parazituje. No a bola to práve kukurica, ktorá sa ako prvá veľmi efektívne uplatnila v odháňaní Svrbovca. Celý proces spočíval v uchopení šúlku kukurice do ľubovoľnej končatiny a šúchaní si Svrbovcom napadnutého miesta. Kukuričí vrúbkovaný tvar pôsobil veľmi nepriaznivo na Svrbovcove životné funkcie a ten buď zahynul, alebo bol nútený si vyhľadať iného hostiteľa.
Nuž, ale vždy sme hľadeli na kukuricu z nášho pohľadu. Využívali sme jej služby bez zamyslenia sa: "Aký je ten kukuričí život?" Vyrozprávajme si preto na zamyslenie trochu z doposiaľ nepoznanej kukuričej histórie, histórie zapadnutej prachom, histórie ukrytej ako seno v kope ihiel.
Slnko už pomaly zapadalo a s jeho západom končil ďalší rok. Dlhý lán kukurice pozostávajúci z piatich radov umiestnených v juhozápadnej časti poľa chcel tentokrát prekonať oslavami lán susedný. Oslavy sú totiž v kukuričej kultúre veľmi vysoko hodnotené. Obzvlášť tie na oslavu konca roku. Pre objasnenie by som mal na správnu mieru uviesť kukuričí kalendár. Ten je jednoduchší ako náš ľudský. Kukurice vo svojej kultúre nepoznajú pojem "deň." Vlastne poznajú, avšak kvôli krátkosti kukuričieo roku ho boli nútení krátko po testovacom zavedení zrušiť. Kukuričí kalendár preto pozostáva len z rokov a mesiacov. Jeden rok trvá jeden ľudský deň a tento rok je tvorený len dvoma mesiacmi a to mesiacom Nesvieti a mesiacom Svieti. Určite tušíte dôvod takéhoto pomenovania mesiacov, preto ho nebudem vysvetľovať, len podotknem, že názvy vznikli v dobe veľkého rozumového rozmachu kukuríc a objav svetla patrí v kukuričních dejinách na popredné priečky, tak ako u ľudí objav ohňa, alebo kolesa. Po uvedomení si svietenia totiž kukurice mohli započať cestu uvedomovania si okolia a existencie života ako takého.
Pop chcel byť na oslavách za artistu tak ako jeho bratranec Corn. Vždy obdivoval jeho pružné vypracované steblo. S ním sa Corn dokázal kývať zo strany na stranu v nevídaných uhloch a uvádzať do šialenstva okolokývajúce sa samičie osadenstvo. To bolo ochotné po jeho zakývaní mu bez ostychu poodhaľovať svoje sexi šúlky. Imponovalo mu to. To však ešte netušil, čo ho čaká. Oslava prebiehala impozantne. Spartakiádne rošády zoskupení sa mihali zo strany na stranu, vietor šušťal, šúpolie sa natriasalo. Ale vo vzduchu viselo niečo tajomné a zlé. Tieň apokalypsy. Kukurice odjakživa veľmi lipli na nadprirodzených veciach. Niet sa ani čomu čudovať. Generačné výmeny neprebiehali evolučným krokom ako to býva normálne, ale nárazovo. Kukurice z jednej generácie nikdy nepoznali históriu generácií minulých. A samozrejme, keďže si túto odlišnosť nikdy nevedeli poriadne vysvetliť, vznikali ohľadom pôvodu a šírenia sa civilizácie kukuríc všelijaké mýty a povesti.
Po hlavnom príhovore osláv, ktorý mal na starosť predseda rady pre rovnomerný prídel tekutín mal zaujať miesto pri hovorovom pultíku minister fotosyntézy, avšak na neho už nedošlo. Z pozadia sa vyrútili hromové zvuky, oslavy zahalilo strašné svetlo oslepujúce aj tie najvzdialenejšie lány a strašné príšery začali nivočiť a zabíjať všetko, čo im prišlo do cesty. Kukurice netušili, čo sa deje. Jedna po druhej padali na zem kričiac o pomoc. Bol deň ich apokalypsy. Deň, po ktorom nasleduje život po kukurici.
A preto, keď budete najbližšie v kontakte s kukuricou, keď si budete hodiny nervózne vyberať jej kúsky zo zubov, zamyslite sa. Aký je Váš život po kukurici?
Nedá mi nespomenúť napríklad zásadný objav blahodarného účinku kukurice proti parazitovi Svrbovcovi Zadnému. Svrbovec Zadný sa vyznačuje veľmi fádnym parazitickým životom. Dlhé hodiny alebo dokonca aj dni strávi v utajení parazitovaním na zadných častiach tiel cicavcov, keď tu zrazu v jednom momente sa mu jeho fádne parazitovanie unudí a začne sa mohutným spôsobom veľmi rýchlo pohybovať na veľmi malom priestore, čo spôsobuje nemalé problémy tvorovi, na ktorom parazituje. No a bola to práve kukurica, ktorá sa ako prvá veľmi efektívne uplatnila v odháňaní Svrbovca. Celý proces spočíval v uchopení šúlku kukurice do ľubovoľnej končatiny a šúchaní si Svrbovcom napadnutého miesta. Kukuričí vrúbkovaný tvar pôsobil veľmi nepriaznivo na Svrbovcove životné funkcie a ten buď zahynul, alebo bol nútený si vyhľadať iného hostiteľa.
Nuž, ale vždy sme hľadeli na kukuricu z nášho pohľadu. Využívali sme jej služby bez zamyslenia sa: "Aký je ten kukuričí život?" Vyrozprávajme si preto na zamyslenie trochu z doposiaľ nepoznanej kukuričej histórie, histórie zapadnutej prachom, histórie ukrytej ako seno v kope ihiel.
Slnko už pomaly zapadalo a s jeho západom končil ďalší rok. Dlhý lán kukurice pozostávajúci z piatich radov umiestnených v juhozápadnej časti poľa chcel tentokrát prekonať oslavami lán susedný. Oslavy sú totiž v kukuričej kultúre veľmi vysoko hodnotené. Obzvlášť tie na oslavu konca roku. Pre objasnenie by som mal na správnu mieru uviesť kukuričí kalendár. Ten je jednoduchší ako náš ľudský. Kukurice vo svojej kultúre nepoznajú pojem "deň." Vlastne poznajú, avšak kvôli krátkosti kukuričieo roku ho boli nútení krátko po testovacom zavedení zrušiť. Kukuričí kalendár preto pozostáva len z rokov a mesiacov. Jeden rok trvá jeden ľudský deň a tento rok je tvorený len dvoma mesiacmi a to mesiacom Nesvieti a mesiacom Svieti. Určite tušíte dôvod takéhoto pomenovania mesiacov, preto ho nebudem vysvetľovať, len podotknem, že názvy vznikli v dobe veľkého rozumového rozmachu kukuríc a objav svetla patrí v kukuričních dejinách na popredné priečky, tak ako u ľudí objav ohňa, alebo kolesa. Po uvedomení si svietenia totiž kukurice mohli započať cestu uvedomovania si okolia a existencie života ako takého.
Pop chcel byť na oslavách za artistu tak ako jeho bratranec Corn. Vždy obdivoval jeho pružné vypracované steblo. S ním sa Corn dokázal kývať zo strany na stranu v nevídaných uhloch a uvádzať do šialenstva okolokývajúce sa samičie osadenstvo. To bolo ochotné po jeho zakývaní mu bez ostychu poodhaľovať svoje sexi šúlky. Imponovalo mu to. To však ešte netušil, čo ho čaká. Oslava prebiehala impozantne. Spartakiádne rošády zoskupení sa mihali zo strany na stranu, vietor šušťal, šúpolie sa natriasalo. Ale vo vzduchu viselo niečo tajomné a zlé. Tieň apokalypsy. Kukurice odjakživa veľmi lipli na nadprirodzených veciach. Niet sa ani čomu čudovať. Generačné výmeny neprebiehali evolučným krokom ako to býva normálne, ale nárazovo. Kukurice z jednej generácie nikdy nepoznali históriu generácií minulých. A samozrejme, keďže si túto odlišnosť nikdy nevedeli poriadne vysvetliť, vznikali ohľadom pôvodu a šírenia sa civilizácie kukuríc všelijaké mýty a povesti.
Po hlavnom príhovore osláv, ktorý mal na starosť predseda rady pre rovnomerný prídel tekutín mal zaujať miesto pri hovorovom pultíku minister fotosyntézy, avšak na neho už nedošlo. Z pozadia sa vyrútili hromové zvuky, oslavy zahalilo strašné svetlo oslepujúce aj tie najvzdialenejšie lány a strašné príšery začali nivočiť a zabíjať všetko, čo im prišlo do cesty. Kukurice netušili, čo sa deje. Jedna po druhej padali na zem kričiac o pomoc. Bol deň ich apokalypsy. Deň, po ktorom nasleduje život po kukurici.
A preto, keď budete najbližšie v kontakte s kukuricou, keď si budete hodiny nervózne vyberať jej kúsky zo zubov, zamyslite sa. Aký je Váš život po kukurici?