Výlevy psychadelickej mladosti
Mám rád bohémsky život. A bohémsky život má rád mňa. Moja pečen ma rada nemá. A moje pĺúca zvažujú podanie trestného oznámenia na Medzinárodný trestný tribunál životne dôležitých orgánov. Mám rád penový kúpeľ so syrovo olivovými jednohubkami. Ale čo cikády!!!! Keď sa skonzumujú svetové zásoby olív, kde budú chuderky cvrlikať? (Alebo sa to volá cikádovať ?)
Bohémsky život fyzický je celkom fajn. Keď si ho užívame v prijateľnej miere, dokonca ani nevyťaží náš organizmus na smrť. Odvdačí sa nám dobrým pocitom, ktorý ako zvykli tvrdiť v jednej reklame trvá a trvá... Bohémsky život psychický, to je už predsalen ťažšia záležitosť. Ukočírovať všetky vonkajšie prejavy dá veru poriadnu námahu. Ešteže som spoznal Ingemara. Síce je dosť tichý, malátny, ale je to dobrý chalan. Prostý, nesebecký a dobrý kamarát. A vôbec mi nevadí, že je z papiera. Ale späť k téme.
Mnohí si myslia, že si užívajú život naplno. Na diskotékach (a iných miestach spoločenského stretávania sa) balia chalani baby jednu za druhou. Veková hranica prvého sexu sa posúva nadol. Alkohol lieta kade tade a o nohavičkách ani nehovorím. Ale pri tom všetkom zabúdajú na jednu podstatnú vec užívania si. Už si priveľmi privykli na fyzickú rozkoš a nepozerajú sa vôkol. Nie očami, ale tou časťou, čo nábožensky orientovaní nazývajú "duša", vedci "mozog", vrabce "čvirik-čvir" a orangutany "oook". Pritom sa stačí prejsť po vonku a pozorovať. Opité slnko v zime o štvrtej poobede, sneženie okolo lampy, v teplých ročných obdobiach zmrzlina (najlepšie na hlave). A toto nie je všetko. Čo takto aktívne podnety. Ľahnúť si do vane s pohárom červeného vína (poprípade iného nápoja.. musím brať ohľad aj na diabetikov, ktorí alkohol nemôžu) pri dobrej hudbe, dopriať si aspoň raz za čas maximálny stupeň lenivosti, alebo sa jednoducho zamilovať. Nie je nič "bohémskejšie" ako byť zamilovaný. Najmä, keď pracuje chémia naplno, keď je zrazu dusno aj v otvorenom priestranstve, keď aj ten najmenší dotyk vyvolá tzv. "syndróm Parkinsonovej choroby"(pozn. autora: pre neznalých: Parkinsonova choroba je choroba ktorú sprevádza triaška ochoreného).
Bohémsky život fyzický je celkom fajn. Keď si ho užívame v prijateľnej miere, dokonca ani nevyťaží náš organizmus na smrť. Odvdačí sa nám dobrým pocitom, ktorý ako zvykli tvrdiť v jednej reklame trvá a trvá... Bohémsky život psychický, to je už predsalen ťažšia záležitosť. Ukočírovať všetky vonkajšie prejavy dá veru poriadnu námahu. Ešteže som spoznal Ingemara. Síce je dosť tichý, malátny, ale je to dobrý chalan. Prostý, nesebecký a dobrý kamarát. A vôbec mi nevadí, že je z papiera. Ale späť k téme.
Mnohí si myslia, že si užívajú život naplno. Na diskotékach (a iných miestach spoločenského stretávania sa) balia chalani baby jednu za druhou. Veková hranica prvého sexu sa posúva nadol. Alkohol lieta kade tade a o nohavičkách ani nehovorím. Ale pri tom všetkom zabúdajú na jednu podstatnú vec užívania si. Už si priveľmi privykli na fyzickú rozkoš a nepozerajú sa vôkol. Nie očami, ale tou časťou, čo nábožensky orientovaní nazývajú "duša", vedci "mozog", vrabce "čvirik-čvir" a orangutany "oook". Pritom sa stačí prejsť po vonku a pozorovať. Opité slnko v zime o štvrtej poobede, sneženie okolo lampy, v teplých ročných obdobiach zmrzlina (najlepšie na hlave). A toto nie je všetko. Čo takto aktívne podnety. Ľahnúť si do vane s pohárom červeného vína (poprípade iného nápoja.. musím brať ohľad aj na diabetikov, ktorí alkohol nemôžu) pri dobrej hudbe, dopriať si aspoň raz za čas maximálny stupeň lenivosti, alebo sa jednoducho zamilovať. Nie je nič "bohémskejšie" ako byť zamilovaný. Najmä, keď pracuje chémia naplno, keď je zrazu dusno aj v otvorenom priestranstve, keď aj ten najmenší dotyk vyvolá tzv. "syndróm Parkinsonovej choroby"(pozn. autora: pre neznalých: Parkinsonova choroba je choroba ktorú sprevádza triaška ochoreného).