Rebierková lesť

Bola to isto lesť! 
Nechal som sa zbalamutiť ako trulo, 
keď kráčal som po vonku 
a zrazu niečo odniekiaľ zavanulo. 

Och tá moja slabá žalúdku duša, 
ľahko podľahne, 
keď ju takto vábenie zadúša. 
Nieto potom rozvahy... 
... ale toto vábenie by zlomilo 
aj silnejšie povahy. 

Po uzretí centra vábu, 
zabil som na odpor myšlienku chabú, 
lebo stál som proti NIM zoči voči. 
Áno, v tej chvíli boli jediné svetlo mojich očí. 

Ja viem, že pradávno z nich bola prvá žena. 
Dokonca bola celá obnažená! 
Ale ako si má človek pomôcť v ich prítomnosti, 
keď zažíva pocit oblomnosti, 
pripadá si sťa udretý hladomorným mechom, 
ako keby bol pokrstený zajedacím cechom. 

A tak som pootvoril príboru dvierka, 
môj osud bol spečatený... 
grilované rebierka.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nadprirodzenie

Prečo sneží

Večera pre Kristínku