Ráno je múdrejšie večerať

Dvere vŕzgli, 
vchádzam dnu zronený. 
Cez deň nestíhal som jesť nič, 
ani len chlieb solený! 

Teraz však konečne doma som, 
stojím tu za domovými dvermi. 
Môj žalúdok vydáva výherné signály, 
ako keď vyhráš džekpot v pofidernej herni. 

Sťa magnet pôsobí na mňa kuchyňa, 
precitá pažerák i ja sám... 
...rozmýšľam... urputne. 
Čo si tak len dám? 

Klobásy, salámy, syry, 
dokonca i marmeláda! 
Všetko padá za obed. 
Vlastne nie... zrada! 

Obed som už dávno minul, 
ba i čas večere prešiel šusom. 
Kukučka hlási polnoc... 
...prebudil som ju, 
hľadí na mňa s hnusom. 

Preto nahadzujem rýchly krok, 
rozrušenie nedávam najavo navonok. 
Veď posteľ je hneď poblíže, 
zaraz v nej ležím v negližé. 

Noc sa ponorila do sna, 
mesiac v splne na oblohe svieti. 
Mňe sa však nesnívajú pekné veci, 
ale zlé, horšie ako mŕtve deti. 
Prebúdzam sa..  
je mi zle od žalúdka. 
Je to však moja vina! 

Nemal som pred spaním toľko žrať, 
zabudol som na staré príslovie. 
"Ráno je múdrejšie večerať."

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nadprirodzenie

Prečo sneží

Večera pre Kristínku