Prečo Jedle nie sú jedlé
Kedysi dávno, ešte v období tesne po vyhynutí dinosaurov, nebolo na našej planéte veľmi sveta žiť. Bolo to aj celkom logické, keďže jediným šmahom meteoritu sa vytratilo deväťdesiat percent populácie života na Zemi. Alebo výbuchom megalomanskej sopky, ktorej nestačilo zničiť trebárs jeden ostrov, alebo dokonca nezničiť nič, ale si len tak pofunieť sopečný prach a potom v kľude zase zaspať. Nie nie. Svojou súťaživosťou musela prekonať všetky dovtedajšie sopečné rekordy a ustanoviť sa za najviac vybuchnutú sopku sveta aj pre mnohé ďalšie sopečné generácie.
Teórií, ktoré hovoria o príčine vyhynutia dinosaurieho plemena, je mnoho. Toto vyhynutie však znamenalo ešte jednu dôležitú, ale veľmi prehliadanú vec. So stratou obrovského množstva životného materiálu sa vytvorilo obrovské miesto pre rast nového. Príroda si vymýšľala všelijaké nové druhy, ktoré sa snažili urputne zaplniť prázdne neobývané škáry sveta (pozn. autora: Po vyhynutí deväťdesiatich percent života by sa mohli nazvať škárami tie obývané miesta, ale pre dramatickosť to nechajme tak ako to je), a keďže tých škár bolo veľmi veľa, toto zapĺňanie prebiehalo enormným tempom. Ten kto pozná pojem "neudržateľný rozvoj," si to vie úplne presne predstaviť. Jedného dňa sa planéta prebudila do nového postapokalyptického rána a nebolo čo jesť.
Respektíve bolo čo jesť, ale nebolo toho dostatok. A z tohoto stravného zmätku si príroda našla jednu stravnú obeť. V tom čase, krátko po apokalypse, bola na väčšine povrchu planéty zima. Preto všade rástli ihličnany. Obzvlášť jeden druh bol zastúpený hojne. Rástol kade tade a hoci nemal nejakú prenikavú chuť, bolo ho veľa a preto sa stal obeťou nájazdov vyhladovelých obyvateľov sveta. Pre jeho masové požieranie mu medzi domorodcami prischla prezývka "Jedla" (pozn. autora: Viem, že jedla sa píše jedľa, ale kedysi to tak nebolo. To len oraváci prikmotrili ľ v tomto pomenovaní do spisovnej podoby). Domorodcov teraz nemyslím žiadnych príslušníkov rodu homo ani nič podobné. Mám na mysli všemožné suchozemské ryby, vtáky s bachorom, alebo šablozubé červíky premávajúce sa pustatinou. Proste druhy hodné daného štádia evolučného vývoja.
Ako sa tak všetci nadájali na hojnej produkcii Jedlí, Jedle s tým neboli spokojné, chceli si predsalen aj ony uchmatnúť nejaké sústo z populačného koláča. A tak si začali vytvárať obranný mechanizmus. Najjednoduchšie na čo prišli bolo to, aby sa stali nejedlými.
V tomto momente nastala vo svete žracia skaza. Jedle už neboli jedlé, preto boli všetci obyvatelia planéty nútení si nájsť inú korisť a zdroj výživy. Začali sa žrať všetci navzájom. To bol zároveň čas vzniku potravinovej pyramídy, ako ju poznáme dnes.
A preto Jedle nie sú jedlé.
Teórií, ktoré hovoria o príčine vyhynutia dinosaurieho plemena, je mnoho. Toto vyhynutie však znamenalo ešte jednu dôležitú, ale veľmi prehliadanú vec. So stratou obrovského množstva životného materiálu sa vytvorilo obrovské miesto pre rast nového. Príroda si vymýšľala všelijaké nové druhy, ktoré sa snažili urputne zaplniť prázdne neobývané škáry sveta (pozn. autora: Po vyhynutí deväťdesiatich percent života by sa mohli nazvať škárami tie obývané miesta, ale pre dramatickosť to nechajme tak ako to je), a keďže tých škár bolo veľmi veľa, toto zapĺňanie prebiehalo enormným tempom. Ten kto pozná pojem "neudržateľný rozvoj," si to vie úplne presne predstaviť. Jedného dňa sa planéta prebudila do nového postapokalyptického rána a nebolo čo jesť.
Respektíve bolo čo jesť, ale nebolo toho dostatok. A z tohoto stravného zmätku si príroda našla jednu stravnú obeť. V tom čase, krátko po apokalypse, bola na väčšine povrchu planéty zima. Preto všade rástli ihličnany. Obzvlášť jeden druh bol zastúpený hojne. Rástol kade tade a hoci nemal nejakú prenikavú chuť, bolo ho veľa a preto sa stal obeťou nájazdov vyhladovelých obyvateľov sveta. Pre jeho masové požieranie mu medzi domorodcami prischla prezývka "Jedla" (pozn. autora: Viem, že jedla sa píše jedľa, ale kedysi to tak nebolo. To len oraváci prikmotrili ľ v tomto pomenovaní do spisovnej podoby). Domorodcov teraz nemyslím žiadnych príslušníkov rodu homo ani nič podobné. Mám na mysli všemožné suchozemské ryby, vtáky s bachorom, alebo šablozubé červíky premávajúce sa pustatinou. Proste druhy hodné daného štádia evolučného vývoja.
Ako sa tak všetci nadájali na hojnej produkcii Jedlí, Jedle s tým neboli spokojné, chceli si predsalen aj ony uchmatnúť nejaké sústo z populačného koláča. A tak si začali vytvárať obranný mechanizmus. Najjednoduchšie na čo prišli bolo to, aby sa stali nejedlými.
V tomto momente nastala vo svete žracia skaza. Jedle už neboli jedlé, preto boli všetci obyvatelia planéty nútení si nájsť inú korisť a zdroj výživy. Začali sa žrať všetci navzájom. To bol zároveň čas vzniku potravinovej pyramídy, ako ju poznáme dnes.
A preto Jedle nie sú jedlé.