Óda na parené buchty

Keď prekročil som prah môjho domova, 
zanietil som sa odznova. 
Pri mojom prvom pohľade odpadla mi sánka, 
načiahla sa moja panenská na ruke hánka. 
Načiahli sa za poznaním moje nechty, 
spoznali to, čo bolo na stole. 
Krásne do úst sa bijúce parené buchty. 

Ó buchty, ako dlho som vás hľadal!! 
Skoro som žalúdočne umrel, 
keď som vás konečne zbadal. 
Teraz čaká vás váš pradávny osud, 
zaplniť moju črevnú stenu bosú, 
doplniť zásobu životnú tukovú, 
a nahradiť dočasne stravu strukovú. 

Kiež by vás bolo na svete viac, 
tak dvojnásobne viac, 
tak trojnásobne viac, 
tak štvornásobne viac, 
jedol by som vás neustále, 
za dňa a i spiac.