Óda na mastný chleba

Zavanul víchor, 
víchor chladný. 
Beda, zrada, 
už znova som hladný.

Nohy bežia samé od seba, 
ruky načahujú sa... 
siahnem do teba, 
no ďaľšia zrada. 

Si prázdna, pustá, chladná, 
ani po štipke tresky chýru. 
Ach, čo bude robiť moja žalúdkovosť hladná, 
čo si len počnem v tomto hladu vzdychu? 

No zrazu zbadám v kúte záblesk potešenia, 
zachváti ma nával gurmánskeho chvenia. 
Áno je to ona! 
Vo vandlíku leskne sa pani chleba, 
masť to, presne tú mi treba! 

Mastný chleba s cibuľou si dám, 
každé sústo slastne do úst dokladám. 
Mastný chleba s cibuľou si dám, 
ženám dnes už žiadnu šancu vôbec nedávam. 

Po akcii plnej naplnenia, 
dočká sa mi vytúženého tráviaceho snenia. 
Nie je nad pocit dobre vytrávenej práce, 
alebo žeby sa jeden ešte do mňa vprace?

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nadprirodzenie

Prečo sneží

Večera pre Kristínku