Óda na klobásu
Buď pozdravená ty jediná,
čo pravidelne ma zbavíš môjho bremena!
Bremena, čo nesiem si so sebou rok čo rok,
ktoré spôsobuje mi môj hladný žalúdok.
Ty, čo lahodne si na špagáte visíš,
šíriš svoju vôňu sťa rozkvitnutý kvet.
Vždy keď ťa zbadám...
... o 20 minút ťa už niet.
Ó lahodná chuť to divoká,
na prvý pohľad si mi padla do oka.
Krájam, režem, hádžem do krku,
no a čo že sa chystám na ples a som v obleku.
Neodpustím si ťa nejesť,
to by bola pekelná neresť.
čo pravidelne ma zbavíš môjho bremena!
Bremena, čo nesiem si so sebou rok čo rok,
ktoré spôsobuje mi môj hladný žalúdok.
Ty, čo lahodne si na špagáte visíš,
šíriš svoju vôňu sťa rozkvitnutý kvet.
Vždy keď ťa zbadám...
... o 20 minút ťa už niet.
Ó lahodná chuť to divoká,
na prvý pohľad si mi padla do oka.
Krájam, režem, hádžem do krku,
no a čo že sa chystám na ples a som v obleku.
Neodpustím si ťa nejesť,
to by bola pekelná neresť.