Drsná kačka
Bola raz jedna kačica. Tá kačica mala všetko, čo mala mať správna kačica. Mala krídla, zobák, perie, nohy s blanami a samozrejme nepostrádateľný kvakot, ktorý už roky vzrušuje poľovníkov na celom svete. A bol raz aj jeden holub. Tiež mal všetko, čo sa od takého seriózneho holuba očakáva, ale niečím bol výnimočný. Bol to Holub Pacino, šéf holubieho mafiánskeho klanu, pán všetkých zvrátených holubov, tých čo sa vydali na cestu zla, nenávisti a okadených verejných pamiatok.
Taktiež bol krásny slnečný deň, ktorý mal všetko, čo sa od takého dňa dá očakávať. Bola jar a tak stromy začali svoju "pučaciu" púť, ľudia sa začali usmievať, a dievčatá zhadzovali zo seba prebytočný odev, aby mohli konečne v plnej miere aktivovať chlapčenské hormóny. A tak spravila aj Hilda, kačica. Sadla si pred jazierko, ktoré malo spomedzi všetkých priľahlých jazierok na povrchu najhrubšiu vrstvu oleja (najlepšie sa lesklo) a začala si učenými ťahmi zobáka, a kvakotom do rytmu obľúbenej hippiesackej pesničky "Let the sunshine in", vyberať prebytočné zimné perie. Keď tu zrazu ju náhle zbadal Holub Pacino z najvyššieho poschodia jeho dúpäťa. "Tá je ale sexi", pomyslel si po pár pokývaniach hlavou počas toho ako sa prechádzal a rozmýšľal. "To je moja budúca otrokyňa!!" Náhle kývol hlavou zo strany na stranu (asi najviac ako sú holuby schopné v rámci svojej telesnej stavby) na svojich nadmerne operených poskokov a už bola ruka v rukáve. Vlastne... už bolo krídlo pod perím a kačica Hilda v pivničných priestoroch pod nemenovanou rušnou križovatkou.
Ako tak plynuli dni, plynuli aj mesiace. A ako tak plynuli mesiace, snažil sa uplynúť aj rok. Za ten čas si Hilda prežila svoje. Musela drhnúť dlážky, jesť zrnovitú holubiu stravu a znášať mnohé rasistické narážky zo strany holubov na jej kačací pôvod. Ale jedného dňa si povedala dosť. Dosť bolo útlaku a poníženia. Dosť bolo vojen, hladomoru a dosť bolo nekvalitného čínskeho textilu!!!! V duchu tohoto hesla usnovala zákerný plán. Vkradla sa potajomky ešte hlbšie do holubej nory, do miestnosti so zásobami jedla pre prípad nukleárnej vojny alebo pandémie vtáčej chrípky. Našla tam všetko, čo potrebovala. A tak začala jesť. Jedla od rána do večera a od večera do rána. Snažila sa držať v sebe všetok ten tuk čo skonzumovala, nabrať nadrozmerné rozmery, až sa jej to v jeden deň nakoniec aj podarilo. Vážila presne 125 kilogramov a 25 deka, čo je na kačku úctihodná hmotnosť. Nadýchla sa a so statočným a hrdinským pokrikom "Mor ho!!!!" sa rozbehla (pozn. autora: No rozbehla.. to nie je vzhľadom na jej hmotnosť celkom to pravé slovo.) hore schodmi až do kancelárie samotného Holuba Pacina. "Tak a máš ma tu!!!" vtrhla Hilda sprevádzaná rachotom rozmlátených dverí, ktoré nevydržali otrasy sprevádzajúce jej príchod.
Následné udalosti len v skratke:
* Dňa 10. 4. 1999 bolo zaznamenané obrovské zemetrasenie o sile 6,7 stupňa Richterovej stupnice s epicentrom pod nemenovanou rušnou križovatkou.
* V danom meste nastal od toho dňa rapídny úhyn holubov. Kŕmiaci bezdomovci smútia.
* Dodnes bolo nahlásených nespočetne veľa pozorovaní záhadného zvieraťa na blízkom jazere. Vyľakaní ľudia hovoria o živočíchovi pripomínajúcom obrovskú kačicu s vražedným výrazom na tvári. Dodnes sa nepodarilo zozbierať ani jeden fotografický dôkaz, či videonahrávku.
* Kačice sa zdajú byť odvtedy záhadne inteligentnejšie.
Taktiež bol krásny slnečný deň, ktorý mal všetko, čo sa od takého dňa dá očakávať. Bola jar a tak stromy začali svoju "pučaciu" púť, ľudia sa začali usmievať, a dievčatá zhadzovali zo seba prebytočný odev, aby mohli konečne v plnej miere aktivovať chlapčenské hormóny. A tak spravila aj Hilda, kačica. Sadla si pred jazierko, ktoré malo spomedzi všetkých priľahlých jazierok na povrchu najhrubšiu vrstvu oleja (najlepšie sa lesklo) a začala si učenými ťahmi zobáka, a kvakotom do rytmu obľúbenej hippiesackej pesničky "Let the sunshine in", vyberať prebytočné zimné perie. Keď tu zrazu ju náhle zbadal Holub Pacino z najvyššieho poschodia jeho dúpäťa. "Tá je ale sexi", pomyslel si po pár pokývaniach hlavou počas toho ako sa prechádzal a rozmýšľal. "To je moja budúca otrokyňa!!" Náhle kývol hlavou zo strany na stranu (asi najviac ako sú holuby schopné v rámci svojej telesnej stavby) na svojich nadmerne operených poskokov a už bola ruka v rukáve. Vlastne... už bolo krídlo pod perím a kačica Hilda v pivničných priestoroch pod nemenovanou rušnou križovatkou.
Ako tak plynuli dni, plynuli aj mesiace. A ako tak plynuli mesiace, snažil sa uplynúť aj rok. Za ten čas si Hilda prežila svoje. Musela drhnúť dlážky, jesť zrnovitú holubiu stravu a znášať mnohé rasistické narážky zo strany holubov na jej kačací pôvod. Ale jedného dňa si povedala dosť. Dosť bolo útlaku a poníženia. Dosť bolo vojen, hladomoru a dosť bolo nekvalitného čínskeho textilu!!!! V duchu tohoto hesla usnovala zákerný plán. Vkradla sa potajomky ešte hlbšie do holubej nory, do miestnosti so zásobami jedla pre prípad nukleárnej vojny alebo pandémie vtáčej chrípky. Našla tam všetko, čo potrebovala. A tak začala jesť. Jedla od rána do večera a od večera do rána. Snažila sa držať v sebe všetok ten tuk čo skonzumovala, nabrať nadrozmerné rozmery, až sa jej to v jeden deň nakoniec aj podarilo. Vážila presne 125 kilogramov a 25 deka, čo je na kačku úctihodná hmotnosť. Nadýchla sa a so statočným a hrdinským pokrikom "Mor ho!!!!" sa rozbehla (pozn. autora: No rozbehla.. to nie je vzhľadom na jej hmotnosť celkom to pravé slovo.) hore schodmi až do kancelárie samotného Holuba Pacina. "Tak a máš ma tu!!!" vtrhla Hilda sprevádzaná rachotom rozmlátených dverí, ktoré nevydržali otrasy sprevádzajúce jej príchod.
Následné udalosti len v skratke:
* Dňa 10. 4. 1999 bolo zaznamenané obrovské zemetrasenie o sile 6,7 stupňa Richterovej stupnice s epicentrom pod nemenovanou rušnou križovatkou.
* V danom meste nastal od toho dňa rapídny úhyn holubov. Kŕmiaci bezdomovci smútia.
* Dodnes bolo nahlásených nespočetne veľa pozorovaní záhadného zvieraťa na blízkom jazere. Vyľakaní ľudia hovoria o živočíchovi pripomínajúcom obrovskú kačicu s vražedným výrazom na tvári. Dodnes sa nepodarilo zozbierať ani jeden fotografický dôkaz, či videonahrávku.
* Kačice sa zdajú byť odvtedy záhadne inteligentnejšie.