Cirkev Svedkov Jedlovových - Upečenie Koláču kraja
Na začiatku bolo Jedlo. Jedlo sa cítilo samo. V podstate sa aj malo prečo, keďže bolo jediným reprezentantom inteligencie v celom šírom vesmíre. To sa samozrejme netýkalo vesmírov paralelných, alebo viac, či menej dimenzionálnych. Tieto ostatné vesmíry mali každý vlastné Jedlo, ktoré vládlo všetkému. Naskytá sa otázka, prečo teda jednotlivé Jedlá nekomunikovali medzi sebou? Nuž, na to je však jednoduchá odpoveď. Jedlo sa cítilo prítomnosťou iných Jedál v iných vesmíroch ohrozené. Vždy mu pripadali ostatné Jedlá akési zvláštne. Koniec koncov, také štvor, či päťdimenzionálne Jedlo musí vzbudzovať pocit zvláštnosti a nedôvery.
Ako tak plynul čas, tak Jedlo upadalo stále viac a viac do svojej samoty. Prestávalo veriť vo všeobecné dobro (Aj keď treba uznať, že v tomto bolo trochu sebecké, keďže všeobecné dobro v danej dobe znamenalo predovšetkým dobro pre Jedlo - jediného obyvateľa civilizovaného sveta.), lásku, kalokagatiu, sčítanosť, vedomostnú spoločnosť a všemožné pozitívne atribúty, ktoré existovali. Túžilo sa s niekým stretávať, vnímať myšlienky a chute druhých a samozrejme ako správne Jedlo, dopriať čo najviac iným pocit naplnenia. Tohoto všetkého sa mu nedostávalo a tak sa rozhodlo konať.
Písal sa imaginárny prvý deň zlomového obdobia nášho univerza. Jedlo dokončilo svoju prácu a na svet prišiel prvý človek - Hladam. Hladam bol "prvou lastovičkou", bol mužského pohlavia, aj keď to tak Jedlo pôvodne neplánovalo. Každopádne pohlavia boli výsledok nedokonalého procesu výroby, ktorý sa samozrejme neskôr upravil a tak umožnil rastlinám vegetatívne rozmnožovanie. Pre zachovanie spätnej kompatibility sa vegetatívne rozmnožovanie po jeho vycibrení u ľudí neujalo a tak im zostalo dodnes. Hladam mal jednu základnú vlastnosť, ktorú chcelo Jedlo docieliť. Podľa tejto vlastnosti dostal Hladam aj meno. Bol totižto stále hladný. Hladamovi mohlo Jedlo dopriavať neustály pocit naplnenia a stále ho nebolo dosť. Hladamom dosiahlo Jedlo jeden zo svojich cieľov.
Lenže malo aj ďalšie. Pre svoj osobnostný rozvoj potrebovalo občas prísť na iné myšlienky. Načrieť do iných chutí. A tak vznikla prvá žena, Réva. Réva bola obdobne ako Hladam hodná svojho mena. Bola to krásavica, hlavne keď sa prechádzala po slnečnej strane kopcov Koláču kraja. Sršala z nej lahodnosť, šťavnatosť, krehkosť... jej ladnosť vzbudzovala chute z iného sveta. Od východu slnka plynulo prechádzali z bielych, cez ružové napoludnie, až po krvavo červené pri západe slnka.
Koláču kraj bola vskutku zvláštna krajina. Jedlo ju chcelo vytvoriť čo najrozmanitejšiu na čo najmenšom priestore. Nechcelo zbytočne plytvať. A len sebe by doprialo navyše robotu. A tak sa kopcovité krajiny menili po pár metroch na pieskové duny, aby následne prešli do rovinatých močarísk, či zelených lúk. Táto rýchla kombinácia pôsobila na Jedlo vskutku impozantne. A rovnako impozantne pôsobila aj na Hladama a Révu, ktorí sa prvý krát stretli hľadiac na tento jedlý výtvor.
Písal sa prvý deň zlomového obdobia univerza.
Ako tak plynul čas, tak Jedlo upadalo stále viac a viac do svojej samoty. Prestávalo veriť vo všeobecné dobro (Aj keď treba uznať, že v tomto bolo trochu sebecké, keďže všeobecné dobro v danej dobe znamenalo predovšetkým dobro pre Jedlo - jediného obyvateľa civilizovaného sveta.), lásku, kalokagatiu, sčítanosť, vedomostnú spoločnosť a všemožné pozitívne atribúty, ktoré existovali. Túžilo sa s niekým stretávať, vnímať myšlienky a chute druhých a samozrejme ako správne Jedlo, dopriať čo najviac iným pocit naplnenia. Tohoto všetkého sa mu nedostávalo a tak sa rozhodlo konať.
Písal sa imaginárny prvý deň zlomového obdobia nášho univerza. Jedlo dokončilo svoju prácu a na svet prišiel prvý človek - Hladam. Hladam bol "prvou lastovičkou", bol mužského pohlavia, aj keď to tak Jedlo pôvodne neplánovalo. Každopádne pohlavia boli výsledok nedokonalého procesu výroby, ktorý sa samozrejme neskôr upravil a tak umožnil rastlinám vegetatívne rozmnožovanie. Pre zachovanie spätnej kompatibility sa vegetatívne rozmnožovanie po jeho vycibrení u ľudí neujalo a tak im zostalo dodnes. Hladam mal jednu základnú vlastnosť, ktorú chcelo Jedlo docieliť. Podľa tejto vlastnosti dostal Hladam aj meno. Bol totižto stále hladný. Hladamovi mohlo Jedlo dopriavať neustály pocit naplnenia a stále ho nebolo dosť. Hladamom dosiahlo Jedlo jeden zo svojich cieľov.
Lenže malo aj ďalšie. Pre svoj osobnostný rozvoj potrebovalo občas prísť na iné myšlienky. Načrieť do iných chutí. A tak vznikla prvá žena, Réva. Réva bola obdobne ako Hladam hodná svojho mena. Bola to krásavica, hlavne keď sa prechádzala po slnečnej strane kopcov Koláču kraja. Sršala z nej lahodnosť, šťavnatosť, krehkosť... jej ladnosť vzbudzovala chute z iného sveta. Od východu slnka plynulo prechádzali z bielych, cez ružové napoludnie, až po krvavo červené pri západe slnka.
Koláču kraj bola vskutku zvláštna krajina. Jedlo ju chcelo vytvoriť čo najrozmanitejšiu na čo najmenšom priestore. Nechcelo zbytočne plytvať. A len sebe by doprialo navyše robotu. A tak sa kopcovité krajiny menili po pár metroch na pieskové duny, aby následne prešli do rovinatých močarísk, či zelených lúk. Táto rýchla kombinácia pôsobila na Jedlo vskutku impozantne. A rovnako impozantne pôsobila aj na Hladama a Révu, ktorí sa prvý krát stretli hľadiac na tento jedlý výtvor.
Písal sa prvý deň zlomového obdobia univerza.