Chutíš mi

Stretol som ťa náhodne, len tak, 
keď kráčal som samotný mestom. 
Hneď padla si mi do očí.

Pozdravil som ťa ustráchaným gestom. 
"Budeš moja?" 
pýtal som sa v duchu. 
Vrnel som tvojim nepoznaním. 
Vrnenie bolo cítiť aj v okolitom vzduchu! 

Už dávno som nepocítil toľko vzruchu. 

Tvoje ladné krivky, 
och tá krehká koža. 
Veď ty si svojou zvodnosťou 
presný opak mroža! 

Pookriala si nenápadne, 
prijala si ma 
i ja som prijal teba. 
Zaraz sme boli obaja 
hneď vedľa seba! 

Už nie, už sa ti neubránim, 
neviem sa zdržať mojich pudov. 

Uchopil som ťa do mojich údov, 
chutíš mi... 
...bola si skvelou jablkovou štrúdľou.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nadprirodzenie

Prečo sneží

Večera pre Kristínku