Brutálne vážne

Stojím pred tvojou bránou. 
Povieš mi áno? 
Ja viem, že nie, ale snáď... 
...tak mi aspoň lopatku vráť!

Tú, čo som ti dal na pamiatku 
na našu spoločnú chatku. 
Chatku, do ktorej sme si ukladali naše tajné maličkosti, 
kde sme skladali do jedného celku naše kosti. 

... Pálili sme mosty? 
Alebo sme pálili samých seba? 
Je to divné... 
Ani zamýšľať sa netreba, 
pokiaľ sa rozpomínam. 

A vlastne, 
čo tu robím? 
Brána je hrdzavá 
a ja tu nemám žiadnu farbu. 
Ani len chuť na manuálnu prácu. 
Lopatku si nechaj, 
spomienky ma stadeto pracú.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nadprirodzenie

Starý človek,  ba i mladý,  aj prostredný i obézny.  Hoci i fanúšik skupiny Lojzo,  alebo spolku kumpánov z Handlovej torzo.  Každý pozná ten stav sviatočný,  keď však nepodáva sa obed statočný,  žiadne prejedanie. Nie! netýka sa to jedla.  Nevyrovná sa tomu ani domáca knedľa.  Je to stav zvláštneho trenia,  náhleho hormonálneho prebudenia.  Stav, pred ktorým skláňali sa i králi,  nevedeli odolať.  Vždy sa toho všade máli.  Keď hormonálne svety nadobudnú spriaznenosť spolubdenia,  vtedy nastáva týčenie sa nadprirodzenia.
Čítať ďalej

Prečo sneží

"Prečo zase sneží? Už aby bolo leto. Ja nechcem aby snežilo. Vysvetlíš mi prečo stále sneží?" spýtala sa ma jedna dievčina so zúfalým pohľadom v očiach. Keď nepomáhala ani odpoveď "Aby sme sa mohli guľovať", musel som pristúpiť k odhaleniu celej krutej pravdy sneženia. Už žiadne klamstvá typu sánkovačka, lyžovačka, snehuliakovačka. Raz tento moment musel prísť. Je to celkom neuveriteľné a aj dosť zvrátené, ale dôvod je prozaický. Aby mali lesné mravce pocukrované mraveniská. Tento dôvod vznikol už veľmi ale veľmi dávno (aj pradávno je ešte priskoro). Egypťania ešte neexistovali a krvilační Sumeri len vymýšľali plán ako si založiť primitívnu kultúru a zabudnúť na vraždenie svojich susedov pri akomkoľvek probléme spôsobenom hlučným mileneckým vystrájaním (a že skadiaľ sú potom telenovely). Mravce v tom čase konečne po dlhom evolučnom vývoji predbehli inteligenčne včely a začali vnímať krásu a samozrejme na druhej strane škaredosť. A tak sa rozdelili na dve vetvy. Mrav...
Čítať ďalej

Večera pre Kristínku

Keď nastal večer  a ja sám doma panvicu som mastil,  vzkypelo tak náhle zrazu,  vo mne plno zášti.  Pre Kristínku pražím chlebík,  dajaký je žltý,  závan jedla z neho razí,  neúprosne krutý.  Hlcem jeden,  hlcem druhý,  nesledujem čas,  ovládol ma bezodkladne,  žalúdočný hlas.  A po tejto prietrži,  moja povesť utŕži.  Kristínka ma ihneď trestá,  nie je naspäť žiadna cesta.  A tak píšem tieto riadky,  nemám život len tak ľahký.  Musím pykať za moje hriechy,  prežívať to bez útechy.  Odpusť, prosím, ponížene...  už nikdy nejem chleby.. ne ne!
Čítať ďalej