Ako išlo srdce na vandrovku
Kde bolo tam bolo, za šiestimi horami a za logaritmickým vyjadrením počtu dolín, bolo raz jedno srdce. Srdce si žilo v skromnom organickom domčeku usporiadaným životom, keď tu zrazu v jeden osudný deň niekto zaklopal na jeho dvere. Srdce otvorilo so všetkou ochotou a radosťou no zarazilo sa. Pred organickými dverami tvorenými rovnobežne poukladaným kostným tkanivom stálo ďaľšie srdce. Toto srdce však bolo iné. Bolo masívnejšie, malo nakrátko vystrihanú aortu a podivný zabijácky výraz na pravej srdcovej komore. Naše srdce, kladný hrdina, sa nemuselo nič pýtať. Zrazu sa ocitlo na ulici. Neupravené, nenamaľované, ustráchané, dehonestované.
Nuž, čo malo robiť. Na cestu si ešte stihlo pribaliť pár krvných zásobníkov a vydalo sa do sveta. Ako si tak blúdilo všemožnou krajinou, sem tam sa mu po pravoboku mihlo pár lymfocitov, sem tam zopár krvných doštičiek, čo mávalo predtým v opatere, a sem tam dokonca sebestačný amorfný útvar, ktorý si hovoril kostné tkanivo. Keď tu zrazu, z nenazdajky, ako si tak kráčalo naprieč telovou tekutinou, stretlo chlpatú hruď. Najprv bolo zdesené, ustráchané. Čo od neho toto stvorenie chce, určite ho chce znásilniť a predať do štátnej nemocnice za ťažké prachy na transplantáciu. No po prvom zvítaní bolo všetko jasné. Chlpatá hruď bol síce podivný chlapík, no o to viac priateľský. Mal na hlave číro (no ak sa hrudná kosť dá nazvať hlavou), a po celom tele hustý porast. Trochu srdce očistil od nečistôt a ono sa mu za to zavdačilo, že ho pribralo do družiny. Pre chlpatú hruď to bola veľká pocta putovať zo srdcom. Srdce malo v dušiach ostatných orgánov akési zvláštne výsostné postavenie. Bolo presa TÝM orgánom. Orgánom, čo má všetko pod palcom. A tak sa vybrali na cestu a putovali ďalej. Vo dvojici.
Vo dvojici to lepšie beží. Predsalen sa má osirelý orgán s kým porozprávať. No nie? No áno. Keď už prebrali do podrobna bunkové delenie a práve sa chystali sprdnúť rastliny za ich primitívne získavanie energie fotosyntézou, vybehol na nich kardiostimulátor. Po hnusnom a nevrlom výkriku "Mozgu dušu a mne premazať obvody!!!" sa na nich vrhol a srdcu uštedril pár elektrošokov, čo však chlpatá hruď ako správny "macho" nemohla nechať dopustiť. Schmatla kardiostimulátor a poďho s ním k močovému mechúru. Našťastie ten hneď všetko pochopil, nenechá si predsa zhrdzavieť obvody kvôli nejakému hlúpemu sebeckému prepadu. A tak zmenil zmýšľanie. Bolo to však niečo radikálne. Síce ho pribrali do partie, no keď začal po okolitých bielkovinách hádzať bulvárne výtlačky s čudesnými názvami "Lymfatická veža" a "Denaturujte sa!!!", začali sa na ňho pozerať inak. A tak putovali ďalej.
Do trojky to lepšie beží. Však to všetci poznáme. No predsalen im niečo chýbalo. Niečo, čo všetci vnímali rovnako, ale nevedeli to popísať. Niečo na zlepšenie nálady, čo by otvorilo ústa aj tomu najtajnejšiemu gynekológovi na najtajnejšej gynekologickej klinike, prinútilo aj toho najskeptickejšieho vedca myslieť si, že jeleň nielenže máva ruju, ale aj rozpráva. A tak stretli fľašu karpatskej horkej. Po počiatočnom zmätočnom zoznámení sprevádzanom cinkaním nerozbitných poldecových pohárikov sovietskej výroby sa všetci zúčastnení zhodli na jednom. Takto to ďalej nejde. Kam tento svet speje!!! Srdce chytilo bojovú náladu a ukulo plán.
K jeho domčeku dorazili pred večerom. Úlohy sa ujala fľaša karpatskej horkej. Zaklopala na dvere a okupantské srdce otvorilo. Jeho už minimálne 3 krát bajpasované žilky ihneď potešene navreli, keď zbadali hosťa. Z domu sa ozývali zvieracie výkriky, buchot a nakoniec variácia na ľudovú pesničku Kerá nemá frajííra. To bol signál. Už si ani nemysleli, že zaznie. No zaznel. Vtrhli do domčeka. Kardiostimulátor sa ihneď vrhol na okupanta s vervou, keďže mu nahovorili, že je to zatratiteľ viery a každodenne usporadúva upalovanie jeho milovaných časopisov. Okupant sa hodnú chvíľu nemohol ani pohnúť, no znenazdajky sa mu podarilo vytrhnúť zo spárov stimulátora a hodil sa na srdce. Lenže to ešte nečakal, že srdcu príde na pomoc chlpatá hruď. V núdzi poznáš priateľa.
A tak malo srdce znova svoj domček len pre seba. Vlastne, nielen pre seba. Získalo novú silu a kopu priateľov. Ošetrilo rany chlpatej hrudi, dodestilovalo karpatskú horkú až po okraj fľaše, kúpilo kardiostimulátoru nové doživotné baterky na jadrový pohon a ľahlo si spať. Je super byť doma. Na správnom mieste.
Nuž, čo malo robiť. Na cestu si ešte stihlo pribaliť pár krvných zásobníkov a vydalo sa do sveta. Ako si tak blúdilo všemožnou krajinou, sem tam sa mu po pravoboku mihlo pár lymfocitov, sem tam zopár krvných doštičiek, čo mávalo predtým v opatere, a sem tam dokonca sebestačný amorfný útvar, ktorý si hovoril kostné tkanivo. Keď tu zrazu, z nenazdajky, ako si tak kráčalo naprieč telovou tekutinou, stretlo chlpatú hruď. Najprv bolo zdesené, ustráchané. Čo od neho toto stvorenie chce, určite ho chce znásilniť a predať do štátnej nemocnice za ťažké prachy na transplantáciu. No po prvom zvítaní bolo všetko jasné. Chlpatá hruď bol síce podivný chlapík, no o to viac priateľský. Mal na hlave číro (no ak sa hrudná kosť dá nazvať hlavou), a po celom tele hustý porast. Trochu srdce očistil od nečistôt a ono sa mu za to zavdačilo, že ho pribralo do družiny. Pre chlpatú hruď to bola veľká pocta putovať zo srdcom. Srdce malo v dušiach ostatných orgánov akési zvláštne výsostné postavenie. Bolo presa TÝM orgánom. Orgánom, čo má všetko pod palcom. A tak sa vybrali na cestu a putovali ďalej. Vo dvojici.
Vo dvojici to lepšie beží. Predsalen sa má osirelý orgán s kým porozprávať. No nie? No áno. Keď už prebrali do podrobna bunkové delenie a práve sa chystali sprdnúť rastliny za ich primitívne získavanie energie fotosyntézou, vybehol na nich kardiostimulátor. Po hnusnom a nevrlom výkriku "Mozgu dušu a mne premazať obvody!!!" sa na nich vrhol a srdcu uštedril pár elektrošokov, čo však chlpatá hruď ako správny "macho" nemohla nechať dopustiť. Schmatla kardiostimulátor a poďho s ním k močovému mechúru. Našťastie ten hneď všetko pochopil, nenechá si predsa zhrdzavieť obvody kvôli nejakému hlúpemu sebeckému prepadu. A tak zmenil zmýšľanie. Bolo to však niečo radikálne. Síce ho pribrali do partie, no keď začal po okolitých bielkovinách hádzať bulvárne výtlačky s čudesnými názvami "Lymfatická veža" a "Denaturujte sa!!!", začali sa na ňho pozerať inak. A tak putovali ďalej.
Do trojky to lepšie beží. Však to všetci poznáme. No predsalen im niečo chýbalo. Niečo, čo všetci vnímali rovnako, ale nevedeli to popísať. Niečo na zlepšenie nálady, čo by otvorilo ústa aj tomu najtajnejšiemu gynekológovi na najtajnejšej gynekologickej klinike, prinútilo aj toho najskeptickejšieho vedca myslieť si, že jeleň nielenže máva ruju, ale aj rozpráva. A tak stretli fľašu karpatskej horkej. Po počiatočnom zmätočnom zoznámení sprevádzanom cinkaním nerozbitných poldecových pohárikov sovietskej výroby sa všetci zúčastnení zhodli na jednom. Takto to ďalej nejde. Kam tento svet speje!!! Srdce chytilo bojovú náladu a ukulo plán.
K jeho domčeku dorazili pred večerom. Úlohy sa ujala fľaša karpatskej horkej. Zaklopala na dvere a okupantské srdce otvorilo. Jeho už minimálne 3 krát bajpasované žilky ihneď potešene navreli, keď zbadali hosťa. Z domu sa ozývali zvieracie výkriky, buchot a nakoniec variácia na ľudovú pesničku Kerá nemá frajííra. To bol signál. Už si ani nemysleli, že zaznie. No zaznel. Vtrhli do domčeka. Kardiostimulátor sa ihneď vrhol na okupanta s vervou, keďže mu nahovorili, že je to zatratiteľ viery a každodenne usporadúva upalovanie jeho milovaných časopisov. Okupant sa hodnú chvíľu nemohol ani pohnúť, no znenazdajky sa mu podarilo vytrhnúť zo spárov stimulátora a hodil sa na srdce. Lenže to ešte nečakal, že srdcu príde na pomoc chlpatá hruď. V núdzi poznáš priateľa.
A tak malo srdce znova svoj domček len pre seba. Vlastne, nielen pre seba. Získalo novú silu a kopu priateľov. Ošetrilo rany chlpatej hrudi, dodestilovalo karpatskú horkú až po okraj fľaše, kúpilo kardiostimulátoru nové doživotné baterky na jadrový pohon a ľahlo si spať. Je super byť doma. Na správnom mieste.